Nechcem byť celý deň zavretá doma, čumieť doblba a nikam nechodiť lebo "sa mám učiť" a pritom stále robiť iba tú vyššie uvedenú činnosť.
Nechce sa mi čítať FB statusy o tom ako má každý prázdniny, len ja nie.
Nechce sa mi doma počúvať že sa mám učiť...24 hodín denne...

Niekedy okolo 8-mej?
Som sa zobudila a povedala si, že by som mala vstávať ale že sa mi nechce a 5 minút ma nezabije
08:07
Som si uvedomila že je najvyšší čas, a násilne som sa vyhodila z postele (aj keď veľmi dobre viem, že akokoľvek skoro vstanem, aj tak sa do obeda učiť nezačnem...)

Nemáte niekedy pocit, že veci sa dejú vtedy, keď ich najmenej čakáte? Akoby...len striehli niekde za rohom, čakali keď na ne prestanete myslieť, a v nestráženej chvíli na vás zaútočili?
Ako keď sa celé prázdniny učíte na skušky a nič z toho...a potom si zo zúfalstva dáte 3 za sebou a všetky spravíte?
Ako keď celý večer čakáte na SMS a ona vás prekvapí ráno?
Ako keď vám zavolá niekto, s kým ste sa už 100 rokov nevideli?
Život sa s nami dáko zahráva, a stále nás učí, že je neskutočne nepredvídateľný, a že akokoľvek dokonale si ho naplánujeme, naše sny sa môžu zo dňa na deň zosypať. A niekedy na to stačí iba kúsok. Iba jedno steblo trávy ktoré dopadne na ťažkú kopu rokmi nazbieraného sena...

Pôvodne ich bolo 60, vybrala som iba tie čo sa mi páčili.
Btw je to z pohľadu muža písané, aby bolo jasné.

01. Ženy sa stále nad niečím trápia a vždy si nájdu nejaký problém. Najčastejšie sme to my. Okrem toho ich v kuse sužuje zdravie - majú migrény, mykózy, PMS, blbý tlak ... Nech to vyzerá akokoľvek zle, buď pokojný. Štatisticky nás s istotou prežijú.

Je taká hra. Hrá sa celý život a cieľom je zabudnúť na to, že ju hráte. Akonáhle si na ňu spomeniete, musíte niekomu povedať, že ste prehrali. A vysvetliť tomu človeku pravidlá, a hrá aj on.
Vždy keď prehráte, môžte začať odznova. Takže, LET`S PLAY!
Práve som prehrala....

Nejdem vás obťažovať žiadnymi nudnými kecmi. Toto bude fotoblog. Iba vám všetkým želám šťastné a veselééé.

A ešte- vtipné ako ma všetci ľutujú že s tou diétou teraz ani nemôžem nič jesť, a pritom som včera večerala to čo každý Štedrý večer...šalát. Akurát bez majonézy.
Tie koláče sú horšie, normálne ich na Vianoce vôbec nejdem a dostanem na ne chuť až na lyžovačke, teraz mám samozrejme na ne chuť stále.

Včera som mala krásny deň. Pretože deň môže byť krásny aj po 4 hodinách spánku, napriek tomu, že zle napíšete skúšku a učiteľ vám povie "bieda".
Ani neviem čo bolo ráno na analýze, iba viem že nám nerozdal písomky, čím sa naše dozvedenie sa výsledkov zase odkladá na neurčito...
Potom nasledovala skúška, na ktorej som úprimne dúfala, že keď bol brat natoľko solidárny, že sa so mnou 7 hodín učil, nebude chcieť aby jeho snaha vyšla nazmar a na písomke mi poradí. Ten sa potom snažil uzavrieť bartrový obchod, a za vypočítaného Nathera chcel aby som mu pomohla s Potockým, škoda že som ten jeho príklad nevedela a škoda že mi ten vypočítaný príklad poslal tak neskoro...ale na ústnej to vytiahneme, že áno!!
Prednáška+cviká+pauza+prednáška sa cvrkli na prednáška+15 minút nadčas. Čím sme získali 3 hodiny voľného času, za ktoré som stihla jedno E do indexu, jedno krátke rande, zbavenie sa kúsku vlasov, a rýchlonákup dvoch super svetrov s maminou.
No a potom na angličtine sme si napísali esej na tému "Do you think computer kills personal creativity?", alebo niečo na ten štýl, ktorá sa mne aj Saši zdala rozhodne najpoužiteľnejšia zo 4 zadaných.
Nasledovali vianočné nákupy (bola som príjemne prekvapená normálnym počtom ľudí v obchodoch), krátka zastávka v kine a stretnutie skupinky scifistov so živým avatarom, a následne úspešnejšia polovica nákupov, pretože som kúpila sebe skvelý karamelový lesk a diár s fotkami Paríža . Sestrine darčeky spomínať nebudem, lebo sa mi snívalo, že môj otec, ktorý ani nevie ako sa zapína počítač, sa preklikal na tento web.... ()
Domov som prišla tak unavená, že už som sa len najedla, pozrela HIMYM, poplurkovala, a zalahla spať, až kým som sa po 10-tich hodinách nezubudila do nového dňa. Ktorý bude plný oddychu a ničnerobenia. Lebo...sa ZAČALI PRÁZDNINY!!!!

...shovel or make snow angels

I want to go out. To touch the first snow. Even if it`s not the REAL one...i mean...it isn`t even visible on the ground...it`s only in your heart. You can feel it in the air. You breathe and...It`s so cold, so white, so clear...

I want to go for a walk. I want to be freezing...to be warmed by a hug. I want to forget everything. Every thought- bad or good, every worry, fear, unnecessary problems...I don`t want to think...i want to live for this moment...listen to the song which isn`t playing. I want to be given an invisible gift. I want to see the lights in the windows...and know that behind them, there are people...happy people...
And...yes...I want to make angels in the snow...

Vkuse myslím na jedlo...Kto by to čakal...Och ale nemyslela som si že to bude až také hrozné...a vlastne to ani až také hrozné nieje, zas si len sťažujem. Šak ako sedím si v izbe a jedlo k svojmu nezaujímavého životu ani až tak nepotrebujem, ale potom idem do kuchyne naliať si čaj a zacítim vôňu...čohokoľvek...lebo mám vážne pocit že teraz by som zjedla čokoľvek, čo je aspoň kúsok sladké, slané, alebo akokoľvek ochutené...a aspoň kúsok nezdravé
Dnes som bola na kontrole. V čakárni zmätok samozrejme. Niektorých fakt nepochopím, tak musia sa predbiehať? Všetci čakajú...nie že by som sa dakam ponáhlala...No a tak doktorka povyzvedala či sa šetrím (ako sa môžem nešetriť keď ležím celé dni v posteli) a oficiálne ma pustila v pondelok do školy. Napísala mi ospravedlnenku na telesnú a povedala, že kľudne môžem ísť na beánku, ak "tam chcem celý čas presedieť. A nieže ochoriem!" Mama ma práve kvôli tomu nechcela pustiť. Mám totiž dosť oslabenú imunitu teraz vraj, a kebyže ochoriem tak som v paži lebo kvôli poškodenej pečeni by mi ani lieky nemohli dávať.
Tak trochu dosť som sa spoliehala na to, že dnes bude koniec suchárov a budem môcť prejsť na "normálnu" stravu...ale...keď som sa spýtala nevinnú otázku či už môžem jesť napr...suché zemiaky tak "No, zemiaky nie, ale môžeš ryžu a tvaroh"...a to mama by ma už kuracou polievkou najradšej kŕmila . OMG a na ďalšiu kontrolu pôjdem tak o týždeň a pol....takže týždeň a pol na suchároch, ryžových chlebíkoch, macesoch, mede, ryži a tvarohu....
SOMEBODY HELP MEE

Na pár minút som si kľudnila svedomie prečítaním pár stránok z teórie kredibility...(Áno vážení, konečne som sa "pustila" do bakalárky....), tak to predsa treba zneužiť.
Ani neviem čo sem napíšem, len viem, že niečo chcem.
Situácia: váš muž je už 5 rokov v stave- pri zmysloch, no bez akejkoľvek odozvy na vonkajšie podnety. Inými slovami- fyzicky žije, psychicky už skôr ani nie...Stretnete niekoho s kým si rozumiete a koho máte radi, čo teraz?
Ja nikoho nechcem odsudzovať, a neviem si ani len predsatviť aké to musí byť ťažké. Každý deň ho vidieť a nemôcť sa s ním porozprávať. Starať sa oňho a vedieť, že si to ani neuvedomuje. Alebo uvedomuje? A to práve neviete...A tiež neviete, či sa jeho stav jedného dňa nezlepší, a či vás nebude potrebovať.
Ale jedno viem, že kebyže som muž, a túto dilemu riešim zo strany- začať si s ňou alebo nie, tak....preboha...stále je vydatá, a akokoľvek kruto to znie, to nech sa radšej rozvedie. No a čo že to vyzerá bezohľadne k tomu chorému. A podvádzať ho nieje bezohľadné? Aspoň to bude definitívne, aspoň to bude oficiálne, rozhodnuté.
Neviem čo tým chcem vlastne povedať, asi len to, že som náročná, naivná, trapná a sebecká, ale, nebolo by pekné, keby na vás niekto čakal?